„Nemci to nečakali“. Čo sa dialo v prvých hodinách Veľkej vlasteneckej vojny

Rusko, 23. júna 2021 (AM) – Tisíce mŕtvych, desiatky zbúraných miest, zničená vojenská technika a vojenská infraštruktúra – presne pred 80 rokmi 22. júna roku 1941 vtrhli hitlerovské vojská na územie ZSSR. Invázia bola neočakávaná a ničivá, Červená armáda utrpela veľmi ťažké straty na celej frontovej čiare.

Prvá rana

Aby sme zhodnotili rozsah katastrofy, ktorú zažil obranný systém Sovietskeho zväzu v oných júnových dňoch, musíme sa obrátiť na suchopárnu štatistiku. Wehrmacht zahájil ofenzívu troma hlavnými smermi. Pri Bielorusku bola sústredená skupina armád Stred – Nemci tam presunuli takmer 650 tisíc ľudí, 800 tankov, 12,5 tisíc diel a mínometov a okolo 1,7 tisícky lietadiel.

Sovietsky Západný front, ktorá tento úsek bránil, si nezadal pred nepriateľom v počte vojenského personálu a techniky, v počte tankov ho dokonca predstihoval, v prvom slede sovietskeho zoskupenia však bolo iba 13 streleckých divízií, zatiaľ čo Nemci ich mali 28.

V skupine armád Juh bolo 730 tisíc vojakov, 800 tankov, asi desať tisíc diel a mínometov a skoro 800 lietadiel. Zadržať nápor sa nepodarilo. Už do večera 22. júna prenikli predsunuté hitlerovské jednotky do hĺbky až 20 kilometrov.

Vojská skupiny armád Sever – 655 tisíc vojakov a dôstojníkov – prerazili dosť rýchlo širokú trhlinu v obrane Severozápadného frontu. Červená armáda utrpela veľké straty na ľuďoch a technike. A protiútoky neboli úspešné. V priebehu 24 hodín prenikli nemecké útvary na území ZSSR do hĺbky až 60 kilometrov.

Situácia bola komplikovaná tým, že Nemci zaútočili prakticky pozdĺž celej hranice – od Barentsovho až do Čierneho mora. Vpádu predchádzala mohutná delostrelecká príprava – tisíce diel a mínometov ostreľovali najdôležitejšie objekty, stovky bombardérov zhodili bomby na vojenské základne, veľké mestá a priemyselné centrá.

Snáď najničivejšiu ranu zasadili sily Luftwaffe sovietskemu letectvu. Doslova v priebehu niekoľkých hodín prišla Červená armáda o 1 200 lietadiel dislokovaných v pohraničných oblastiach – väčšina z nich bola zničená na zemi, bez toho, aby stačili vzlietnuť. Desiatky letísk boli úplne zničené.

Fatálne chyby

Podľa hodnotenia historikov k tragickému zabíjaniu v lete roku 1941 viedli hrubé chyby vojenského a politického vedenia krajiny, ktoré nepripravilo ozbrojené sily na vpád, a to nehľadiac na dostatok informácií o skorej agresii. Trebárs večer 21. júna rozviedka pobaltského zvláštneho vojenského okruhu hlásila, že Nemci ukončili výstavbu mostov cez rieku Nemunas, evakuovali miestne obyvateľstvo a odstránili drôtené zátarasy a že je počuť hluk motorov ťažkej techniky v blízkosti hranice. Avšak sovietske velenie váhalo. A rozhodnutie o uvedení vojsk do úplnej bojovej pohotovosti, ich rozptýlenie, maskovanie techniky, letísk a významných objektov infraštruktúry bolo štábom oznámené príliš neskoro.

“Naša rozviedka urobila všetko možné, aby sa informácie o skorom nemeckom vpáde dostávali k sovietskemu vedeniu,” povedal v rozhovore pre Sputnik vedecký vedúci Ruskej vojenskej historickej spoločnosti Michail Mjagkov. “Chýbal ale presný dátum, správy prichádzali už od začiatku mája. Hitler niekoľkokrát presunul termín, musel odročiť útok na ZSSR aj kvôli Balkánskému ťaženiu, “dodal.

Ďalšou príčinou katastrofy Červenej armády v prvých hodinách a dňoch vojny bola nedostatočná príprava veliteľov a vojenského personálu a tiež technické zaostávanie ZSSR za Nemeckom.

“Červená armáda bola v tej dobe v etape rozsiahlej rekonštrukcie,” vysvetľuje historik. “Mnohé vzorky vojenskej techniky zo začiatku 30. rokov, ako sú tanky BT, T-26 a lietadlá I-16, už morálne zastarali. Áno, objavili sa nové tanky T-34 a KV, raketomety Kaťuša, bolo ich ale ešte málo. Po 1. septembri roku 1939 sa zvýšil početný stav armády z dvoch miliónov ľudí na päť. Proste sme nestačili naučiť ani veliteľov, ani vojenský personál, “uviedol historik.

Navyše nebola ukončená výstavba opevnených priestorov na nových hraniciach po zapojení Západnej Ukrajiny a Západného Bieloruska do zloženia ZSSR. Takzvaná Molotovova línia zostala nedostavaná, mnohé trvalé palebné ohniska bola prázdne.

Nezlomený odpor

A rovnako wehrmacht nemohol ľahko prekročiť hranicu ZSSR – každá pohraničná hliadka a každá vojenská jednotka bojovala do posledného dychu, Nemci museli čakať na posily, aby ich odpor zlomili. Výrazným príkladom sú urputné boje v okolí pohraničného Przemyśla. Bránila ho 99. strelecká divízia Západného vojenského okruhu. Nečakaným útokom sa Nemci mesta zmocnili, už budúci deň ich ale červenoarmejci zatlačili. Kvôli tomu prechádzal Przemyśl trikrát z rúk do rúk.

Sovietski vojaci nielen udržali hranicu, ale aj donútili nemecké vojská k ústupu nehľadiac na ich mnohonásobnú prevahu v ľuďoch a technike. Počas jedného týždňa stratili hitlerovci asi štyri tisícky ľudí. Divízia dostala rozkaz opustiť pozície a ustúpiť až po vydaní Ľvova.

Hrdinsky sa bránila základňa Baltskej flotily – lotyšská Liepaja. Nemci počítali s tým, že sa jej zmocnia za jeden deň. Nepočetná posádka však za pomoci civilného obyvateľstva odrážala ich útoky po celý týždeň a spôsobila nepriateľovi značné straty.

Na južnom fronte sovietske vojská sami prechádzali do protiútokov, obsadzovali nástupištia, preskupovali sa a obnovovali svoju bojaschopnosť. A prvé vzdušné boje ukázali prevahu sovietskych pilotov.

“Nemci utrpeli najväčšie straty letectva za celý rok 1941 práve 22. júna – naši piloti zostrelili vtedy 72 lietadiel, pričom mnohé z nich taranovaním,” podotýka Mjagkov. “Porážky Červenej armády na samom začiatku Veľkej vlasteneckej vojny boli základným kameňom konečného víťazstva. Nebyť tak urputných obranných bojov, nestačili by vojská druhého strategického sledu pristúpiť k riekam Západná Dvina a Dneper. Bol tým získaný čas pre prísun hlavných síl, výstavbu novej obrannej línie, evakuáciu obyvateľstva a priemyslu, “dodal.

Plán Barbarossa predpokladal rozdrvenie sovietskych vojsk v bojoch na hranici a likvidáciu hlavných síl ešte pred líniou Západná Dvina – Dneper. Ďalej hodlal Hitler postupovať na Leningrad, Kyjev a Moskvu, a na južnom krídle pristúpiť ku Kaukazu. A celá vojenská kampaň mala byť ukončená v priebehu troch až štyroch mesiacov, pred príchodom zimy.

Blesková vojna ale stroskotala, hneď v prvých dňoch stratili hitlerovci vyše 90 tisíc vojakov a vojna sa pretiahla na dlhé štyri roky a skončila inak, než si prial Hitler.

Nikolaj Protopopov